Leden 2010

ÓDA NA CHAOS

8. ledna 2010 v 22:40 | Cherry Stella |  DENNÍK
Viete čo, ľudia? Ono to nemá význam, zmysel, nemá to nič. Tá podstata je zarytá prihlboko na to, aby sme vedeli, čo to žijeme a kam s tým sajrajtom cestujeme-smerujeme-ideme. Možno vám to príde ako tvrdé psycho, ale ja chcem teraz konečne písať a preto budem písať prvé čo mi vletí do ruky. Z hlavy. Dobre toto som dojebala, zlý zlý začiatok! Ale nemám pádny dôvid ho prepisovať. Chcem byť proste úprimná a nerozmýšľať nad vhodnosťami, nevhodnosťami. Chcem dostať zo seba von svoje jadro a ukázať vám, aké teraz je, aká som teraz ja. Oh god.

Toto malo byť iné, také, ako tie sentimentálne pekné články na iných blogoch, ale, vravím si, veĎ toto so kurva ja! Ja a ja sa nezapriem. Som ego s nohami a rukami, ja nie som len človek. Toto je môj kúsok a ja si sem budem tlačiť aj kyslú kapustu keď budem mať na to chute. Akože, né chute na tú kapustu. Ježiši, jebme na to.

Príde mi život tak plytký a zbytočný a na druhej strane je krásny. Lenže pree všetko krásne - aj pre zajebaných pár minút radosti - treba trpieť, makať.

Ale to kurva ja nechcem. Chcem robiť len veci pekné, chcem byť spokojná a chcem proste to čo chcem, nebudem už riešiť systémy a nariadenia, ja chcem žiť a tá banda sračiek čo akože sa volá akože "Môj život" akože tak to akože NIE! Neivem čo to je. Kvantum vecí a činností a ľudí a zážitkov a spomienok a povinností sa mi tak hnusí, še by som z nich dokázala celé dni grcať. Toľko vecí ma sere, še keby si ich príliš pripúšťam mi exploduje tá malá skazená hlava a ja explodujem celá...

Mám chuť urobiť niečo hlúpe, mám chuť utiecť do Holandska a byť celé dni v tráve zaliata-zamorená, chcem ísť tento pondelok do školy najebaná jak ruská osika. Chcem byť v škole vyzývavo oblečená, chcem ísť v latexovom korzete, károvanej sukničke a sieťovaných pančuškách, aby sa všetci otáčali a hovorili: "To je ona, tá, čo je iná a urobí každú hlúposť!" (na gympli sú kokoti a tí slovo kokotina nepoužívajú, lebo sú hranatý a kockatí, neriešme to oukéj?). Chcela by som profesorom, ktorí sú mi nesympatickí úprimne skritizovať ich zvhľad a správanie do očí, prípadne, ak by ma už ústa a jazyk boleli, len ich odbaviť slovkami ty pičisko, ty žebrák/jebo starý... chcela by som napísať knihu alebo namaľovať obraz, chcela by som si len tak otvoriť kaderníctvo a bez akýchkoľvek skúseností a znalostí robiť ľuďom zmätky (čítaj účesy) na hlave. Chcela by som sa vymrdať na vysvedčenie a celé týždne do uzavretia len žiť a žiť a žiť a piť a jesť život.

Išla by som s mamou do Londýna na nákupy a išla by som niekam k moru, išla by som sa len tak sama na týždeň snowboardovať niekde na opustenú chatu v krásnych tichých horách, aj keď mi to vlastne nejde.

Chcela by som napísať tisícky scenárov a vymýšľať milióny filmov, chcela by som fotiť! A chcela by sombyť modelkou aj návrhárkou...chcela by som sa len tak od rána do večera dokonale oblečená, túlať sa po meste. A míňať peniaze. Na chrumkavé bagety, cigarety, na kávu v umelom pohári a tváriť sa, še som z Ameriky a zdá sa mi to normálne. A še do žiadnej školy nechodím, čiže neblicujem ale užívam si.

Chcela by som ležať na nafukovačke v bazéne a chlontať Malibu s mliekom a zmrzlinkou a ľadom.
Chcela by som ísť na koncert Lady Gaga... a mať také futuristické handry ako ona a robiť na pódiu to čo robí ona.
Chcela by som byť celý deň s Ním, celý deň ho bozkávať a dokazovať mu, ako ho MILUJEM a aký výnimočný pre mňa je, še on je tým človekom ktorým do mňa "zapadá" ako zapadajú puzzle, on ktorý mi nikdy nelezie na nervy a dokážem sa s ním absolútne najviac odviazať, najviac smiať...milujem jeho pery, milujem jeho detský pohľad, milujem jeho vlasy... milujem jeho tunel, milujem keď mu doň môžem narvať celý malíček. Milujem keď prosí a milujem keď robíme totálne hovadiny ako 4ročné deti a nie ako normálny pár. Milujem keď sa môžme aj celé hodiny rozprávať, lebo jeho názory ma nikdy nedokážu rozhodiť ani nasrať, aj keby sa mi nepáčia ich príjmem a toto na sebe nechápem, pre toto sa mi on zdá skvelý, pre to porozumenie čo som zatiaľ v človeku nenašla. Okrem mamy, ale mama je taká istá ako ja lebo je to mama, jeho som si NAŠLA a to je na tom to najdokonalejšie.
Chcela by som aby...

...ale takmer nič z toho nemôžem. Už to chápete o čo šlo?

Chápete, čo sa mi ženie hlavou celé hodiny, dni, týždne, čo ma zvnútra žere ako jed? Je to tá prísnosť a neprístupnosť tohto sveta. To, še sa musí a niektoré veci jednoducho musia byť vždy rovnaké, medzi nami nemôžu byť výnimky. Vy si zvyknete, ja nie.
A mňa to strašne bolí a ubíja.
Vaša pomätená Čery E.P.


/nie som opitá, dofajčená ani inak drogovo poznačená, ja mám takéto výkyvy a stavy...bežne/