Duben 2010

Zatratená

11. dubna 2010 v 15:04 | Cherry Stella |  PÍŠEM
Oni si mysleli, že je to jednoducho deň ako každý iný. Že neprišla do školy, lebo nevedela zastaviť svoju zbesilú túžbu po anarchii, lebo túžila len tak sa túlať po meste. Túžbu ukázať, že ju pravidlá ako dochádzka nezväzujú.

On si myslel, že jednoducho nestíhala do školy a preto nevolala. Alebo doma v bolesti krotila migrénu a nemala silu zavolať.

Ostatní si mysleli, že im jednoducho okolo štvrtej zavolá s obrovskou chuťou vidieť ich a skočiť s nimi na kávu, alebo im aspoň napíše na nete.

Nikto nevedel, že pre ňu je ten deň niečím iným. Vybrala si ho, lebo bol ideálny. Chcela umrieť šťastná a krásna, taká, ako ju ľudia brali počas jej abnormálneho žitia. Bol to snáď najideálnejší deň. Po krásnom víkende, víkende ktorý bol preplnený alkoholom a zábavou, tancom, láskou, priateľstvom, všetkým, prečo bola ochotná žiť a zdolávať bolesti. Zdolávať svoju fóbiu zo žitia, fóbiu z nedokonalosti, fóbiu z odmietnutia. Zdolávať to, že pred všetkými problémami utekala preč. Začali ju z behu bolieť nohy. A jej psychické výkyvy, ktoré dokázala hrdo skrývať pod maskou silnej, odhodlanej a nezničiteľnej, ju začali ťahať dole. Cesta ktorou išla zrazu mala zahmlený cieľ a bolo ťažké určiť, kam vlastne má kráčať a kam má odbočiť. Ale jeden fakt cítila. To, že jej cesta prichádza ku koncu.

Dievča nezdvíhalo nikomu telefón. Vykračovalo po chladnom rannom aprílovom meste, s posledným a najdhlším úsmevom na tvári, poťahujúc z obľúbenej cigarety. Bola snáď najviac odhodlaná počas svojho života. Myslela na to dobré, čo ju privádzalo do nekonečných eufórií. Myslela na bolesť, na depresie, na strach a na úžasný pocit toho, že už o chvíľu to tu nebude. Myslela na ľudí, pre ktorých žila. Myslela naňho, na to, ako bezhranične ho miluje, na to, ako sa bojí, že rok vzťahu je pridlho a posledný mesiac to jednoducho skončí. Mala z toho nekonečný strach. Odmalička trpela samotou a každá chvíľka, ktorú prežila opustená, ju ubíjala. Nechcela riskovať, že nastane obdobie, keď už pre nikoho nebude potrebná a dôležitá. Bála sa toho tak strašne, že sa rozhodla pre posledný útek. Na miesto, kde ostane ležať naveky, spokojná a bezbolestná a trápne ako gýčové princezné z kreslených kníh pre deti.

Nasadla na autobus, na najbežnejší prostriedok hromadnej dopravy, ktorý ju deň čo deň viezol z prázdnej, nemej a nepriateľskej izby na miesta, kde nebola sama a bola šťastná, kde dostala to, čo ju napĺňalo. Hladkala zničený návlek na sedadle a posledný krát si obzerala scenériu za oknom, ktorú za posledné roky poznala naspamäť. Poslednú hodinu ukladala zbláznené a netrpezlivé myšlienky do jasného sledu. Vytvorila z nich dlhý rad, každú vec prehodnotila. Vopred ľutovala mamu, ktorú milovala viac než čokoľvek iné, chlapca, ktorému za posledné mesiace venovala najväčšiu časť svojho srdca, priateľov, ktorí za ňou stáli aj v časoch zlých a neúnavne jej utierali slzy z líc. Na biely prázdny papier napísala dve jednoduché slová, v ktorých bola myšlienka, ktorá ju ťahala celý život dopredu. MILUJEM VÁS.

***

Keď ju našli, vyzerala ako vodná víla. Krásne upravené vlasy sa hodvábne vlnili vo vode, bledé telo pôsobilo porcelánovým dojmom, oči boli neuveriteľne zelené. Červená voda a ostré prúdy červene kontrastovali s obrovskou bielou vaňou. Oceľovo-lesklá žiletka nezúčastnene ležala na dlažbe. Na perách zamrzol úsmev. A čo začalo 24. mája v 93ťom, skončilo behom pár minút 12. apríla 2010.

HE-HE-HE HERE WE GO! *ah-ah* HERE WE GO!

8. dubna 2010 v 16:51 | Cherry Stella |  DENNÍK

I WANNA FuCK YOU BABE!
kissme
Som lenivá prašivá svinisko a vás môj blog nebaví. Lebo som lenivá prašivá svinisko, ktorá sem nič nedáva. Ale žijem taký jarnejší a prudší život plný nástrah, adrenalínu a očakávaní. Je to také vlhko-krásne-priateľské a plné risku a zisku. Vlastne príčinou je i to, še mám dojebaný môj navždymilovaný počítačík a musím byť na noutbúkovskej sračke. Tá sračka nie je sračkou len tak náhodne. Ono tu šlape internet podľa počasia a tak. Má také svoje... zvyky.
Oh god. O mesiac a pár dní mám 17. Aj keď ja mám chôdzu ženy /či pocit ženy?/ už dosť dlho a rastúce číslo ma relatívne NEZMENÍ. Či?
Zajtra mám so Zajkom 11 mesiacov. Sweeet. Awesome job :D <3
Vonku sa to konečne ukokotilo do normálu a počasie je... skvostne skvostné. Strašne ma baví chodiť von. Hlavne keď môžem s kľudom vybehnúť v legínkoch. A tak. Rozumieme si?

Baví ma chodiť von s trošku vynoveným kolektívom. Ale ja vlastne zbožňujem všetkých mojich kamarátov.
Ešte pikoška. Teda pre mňa vec obyčajná ako každoranné vyšťanie sa. Mám SMILEYHO. Ahahá. Ale ako zašrobovať ho zmrda...no konec. Na nobelovku normálne.

Veľkonočné prázdniny hodnotím ako po-cha-chare. ["popiči" pre nechápavejších čitateľov a "super" pre tých slušnejších]. Nikto ma, ako každý rok, neoblial. Jasné-jasné, bola som osmradená pár voňavečkami ale inak pohoda banány. Aááá bola som sa pár krát dať k zemi. Hlavne sobotu a v nedeľu na Veľkonočnej party v Teplej. Spoznala som tam ľudí, ktorí mi vždy vyčaria úsmev na fejsi :]

Ale som značne nostalgická a nežne a s pokorou v očiach /mám rada teplé úvahy/ spomínam na časy pred rokom, keď som sa spoznávala s mojím milovaným. Tie opekačky a časy na Vibračke...I simply can´t forget!

Idem dať do poriadku svoje obydlie a švihám ven.
Nebudem plýtvať časom, keď som mladá, šikovná, šťastná a krásna. Hahaha.
Čas na zarážanie sa doma a obťažovanie sa robiť čosi "oficiálne dóležité" bude určite aj za 10-15 rokov.

Lúči sa s vami Cherry Stella GaGa Zajacová-Pornstárová, ktorá si pôžitkársky vychutnáva pohľad von oknom a vôňu jari... [skrátene Čeryl, yeah?]

Mimochodom, v titule "SYDNEY 7 - Dance to". Taká pokokot dobručká vec <3