Říjen 2010

Nejaké dievča

23. října 2010 v 13:00 | Cherry Stella |  PÍŠEM
Nemám slová k tomuto svetu
som úprimne pripravená na obetu
v topánkach slobody
len pre svetlo nových období

Nik už mi nedrží opraty
Smiem mať stavy i závraty
V jednej ruke život
v druhej ruke pivo

Pre pár naivných snov
Aj keby nikto neostal s ňou
Vykročí nohou ľavou
len za tou túžbou hravou

Pevne stojím na nohách
strácam slová strácam strach
Rozbité dievča z nočnej ulice
vo vreckách nosí snov tisíce

Nenechá nič len tak
Vedomá si slobody - ako vták
Vyletí preč z reálneho sveta
Tam kdesi vo fantázii lieta

Mami, tak tlieskaj ako sa len dá
pevne tu stojím a nepadám
Šťastná som, hoci hlúpa tiež
Iba ty spamäti môj príbeh vieš!

Roztancovaná bábika
Pred tieňmi sveta uniká
Tam, kde môže žiť večne s nimi
a aj trápenia sú iba zo zmrzliny

Začínam skutočne ľúbiť život
Hoci mi je občas prázdno a clivo
Som akási iná, akási nová
No viem že skončím ako Kareninová.

cítim sa ako psychicky znásilnená, 10-krát. ráno mrzutá, cez deň vysmiata, večer spí na mokrej poduške. mokrej od sĺz.

21. října 2010 v 21:38 | Cherry Stella |  DENNÍK
Budem písať. Vypíšem zo seba všetko. Všetko zlé, dobré, to čo ma bolí, bije, hladká, teší, čo ma rozosmeje do nekonečných újebov alebo čo ma zrazí na kolená a uštedrí mi rany. I keď...

Sama váham, stojac pred otázkou - som šťastná? A najhlúpejšie je, že zakaždým si odpoviem úplne inak. Som psychicky rozjebaný človek, psychicky znásilnený. Som ako voda, raz som para, raz tekutá, roz som ako kus ľadu. Presne taká som bola od 25. septembra, kedy som sem naposledy bola schopná napísať denník.

Dá sa to povedať pár slovami "Nikdy nebolo lepšie" /áno, Hex, kto nepozná nech sa hodí von zavretým oknom/. Vraciam sa k láske z detstva a tentokrát pre ňu nemám samovražedné sklony a zdĺhavé depky. Našla som si pravých priateľov, vytriedila som ľudí na tých, ktorým na mne reálne záleží a tým venujem svoj čas & srdce. Týždne prežívam s túžbou po živote, snažím sa tešiť z maličkostí. Cez víkendy idem dokolien, ničím sa, ničím svet okolo seba, nekonečne sa smejem a bavím sa. Snažím sa žiť tento život ako najlepšie dokážem. Plním si svoje sny, očakávania, ak dostanem šancu strhnem ju oboma rukami. Robím hlúposti a potom zase múdre veci, som decko, posrané dieťa a pritom mám trápenia zrelej ženy ktoré striedam s návalmi jednoduchej eufórie malého dievčatka.

Žiarlim, hoci som ho sama poslala dopiče, nechcem mu dopriať šťastie, snažím sa toto zlo - tú suku - v sebe zabiť, umlčať. Aspoň v tejto veci. Nezaslúži si môj odpor. Ale je vôbec možné držať najhlbšie pocity v sebe? Zakázala som si dusiť vo vnútri to, čo je skutočné. Teraz to stojí proti sebe a ja si mám vybrať: byť sebecká alebo sa pokoriť? V tejto veci váham a rozmýšľam, či mám byť sebou sama alebo zahrať nežnú pičku. Neviem, preto večer napúšťam periny slzami a vzlykám ako dofetovaná zhýralá osoba.

Markus. Bože. Bože, kurva, kde by som ja bez teba bola? Neviem. Alebo - viem! Pod čiernou zemou a žrali by ma červíky. Bez neho by bol môj svet polovičný, priesvitný, vyľudnený.

Moje kamarátky. Och, moje krásne sofistikované ženské. Môj hárem, moja Mirka, Danka, Madison a MOJA Mimi. Moje zlé potvory. Moje potešenia. A Julka, Julka ktorá mi v škole dáva energiu. Pri ktorej sa necítim ako najväčšie zlo a najväčšia skaza. Aj keď to tak naozaj je. A Simi, ktorá príde a bude ma držať na nohách, vyrovnanú a hrdú, takú, aká mám byť.

Mama & strýko. Moja mama, moja dokonalá mama. Môj strýko, ale pre mňa skôr BRAT!

A on. On. Veľa-preveľa znamená ale neviem čo k nemu vlastne napísať. Všetko, čo by som tu vypisovala by mi napokon prišlo strašne hlúpe, ako hlúpa si pred ním pripadám. On je jediný, pri ktorom si jasne uvedomujem, že nie som dosť dobrá. A preňho nikdy nebudem.

Žijem-pijem, básne píšem, flákam sa-smejem sa-bavím sa. SNAŽÍM SA! Venujem sa tým, s ktorými mi je krásne. A občas, v tmavej chvíli, mihne sa tieň tvárou. Slzy mi tancujú pod viečkami a chcú ísť na svetlo sveta. Niečo vo mne sa chveje a pocit nepopísateľnej samoty sa zatína do každého miesta vo mne. Zaženiem to, zakaždým zaženiem. Ale sú chvíle, keď sa s tým nedokážem byť, keď odolám pokušeniu byť slabou a byť troskou, ležím sama pod chladnou perinou, unavená a zhrozená z toho, kam to všetko zašlo. Presviedčam sa o opaku, hľadám náznaky šťastia v každej drobnosti. Ale v mojom vnútri sa rozlieva jedno veľké... ZDESENIE.

VOTE FOR CHERRY!

3. října 2010 v 16:50 | Cherry Stella |  My stuff

SOM V SÚŤAŽI A ZIŠLI BY SA MI HLASY!

IDE O TVÁR KATALÓGU S KOZMETIKOU DEBORAH.

HLASUJTE PROSÍM MEGA MOC MI POMOŽETE, KLIKNI NA SÚŤAŽ A POTOM STAČÍ KLIKNÚŤ NA TEN ČERVENÝ OBDĹŽNIK... z každého pc sa dá iba raz hlasovať