Leden 2011

VYJASNIME SI TO.

31. ledna 2011 v 15:28 | Cherry Stella |  DENNÍK
1. Ó, áno, mám obyčajný jednoduchý dizajn. Biely, takpovediac blogspotový. Nie, nechcem od nikoho, aby mi urobil nový. Kuřva, veď ja to tak mám zámerne! Môj blog je kus môjho srdca a ja chcem aby ste vedeli, že ja dávam na obsah viac ako na vzhľad, aspoň teraz, aspoň raz, aspoň tu...

2. Jasnéže jasné, dávam sem svoje oblečenie, aby som sa pochválila ako veľa toho mám a že na to mám a aby som robila drsnú. Dobre, mám toho veľa. Ale to nie je VOBEC ten dôvod. Načo by som fotila oblečenie vo výkladoch alebo sem pchala fotky z netu? Lebo je to pohodlné? Lebo to robia všetci? Mne sa to takto páči viac.

3. Áno, správam sa na 15 /neviem aká konkrétna cifra to bola/ lebo ma baví rýpať do ľudí a smejem sa na niektorých blogoch. Ómojboh. Nemôžem za to, že si z niektorých ľudí rada robím piču.

4. To pornstar v mojom mene neznamená, že točím porno. Alebo že študujem na strednej škole pornografickej. Nie, to je len metaforické vyjadrenie extrovertnosti ;]

5. Už ma seriete, vy, ktorí pičujete na krásná.cz. No tak si nás tam vybrali, lebo sa im páčime a sme známe v týchto sférach. Nevravím, že mám rada všetky blogerky, čo tam sú. Ale to vaše útočenie a neopodstatnená kritika iba ukazuje, že by ste chceli byť na našom mieste. Nevravím, že konkrétne chcete písať pre tento web, ale je vám ľúto že vás vôbec NIKAM nevybrali. Cítite sa sklamané a štve vás, že vybrali napríklad holku, ktorú odjakživa nemusíte a pritom vy sa snažíte a snažíte a snažíte - možno aj viac než ona.

A osobne?
ONA TU NIE JE.
ON ODÍDE.
ON UŽ MOJ NEBUDE NIKDY ÚPLNE.
JEHO SOM SKLAMALA.
A ONA JE ZAĽÚBENÁ A STRÁCA SA MI.

</3

som taká ťažká, ťažká.
verte či nie, mám to ťažké. 


Moje kabáty/bundy, 2010/2011

27. ledna 2011 v 18:00 | Cherry Stella |  My stuff
Myslím že vás to môže celkom zaujímať, keďže sa nám znova nakydalo snehu.

Nie je zrovna hrubý ani dlhý, ale tá červená je neodolateľná. Taký vintage. Má prekladané zapínanie na "vojenské" gombíky so vzorom korunky. Ja som však osoba šikovná a väčšinu som nechtiac poodtŕhala a postrácala :/ kúpila som si ho v Taliansku v Bologni.

Zase taký vintage miláčik. Milujem fialovú farbu, áno, opakujem sa, ale nemať fialový kabát by bol griech. Vlastne mi bol až po lýtka, keďže to je mamin starší kabát /myslím že je z Amsterdamu, nie som si istá/ ale ona bola taká skvelá a dala mi ho skrátiť. Pokiaľ niečo potrebuješ, nekupuj hneď nové, pohrab sa doma a staré veci "vytuninguj". Nielen, že to nikto iný nebude mať, ešte sa aj môžeš pochváliť aká si šikovná.

Dvojradový leopard. Vrrrrr. Haha. Tiež je dosť tenký, ale je aspoň dlhý - cca do pol stehien. Pôsobí strašne luxusne. Tiež z Talianska.
Túto koženku som tiež splašila v Italy. Vlastne mi ju priniesla mama. Nosila som ju v septembri-októbri, ale keďže ju zbožňujem, nosím ju pod tenké kabáty, napríklad pod ten červený a napríklad v škole sa zíde namiesto mikiny/saka. <3

// mám tu škaredé nohy, nekukať!/ tento je hrubý a mäkkučký. Nosím na ňom ešte pásový opasok, lebo je občas trochu neforemný. Tiež Taliansko.

 Konečne čosi tuzemské a to práve táto eskimácka bundička. Alebo bundokabát, neviem to nejak definovať. Je úžasne vyteplená, neprefukuje a vydržím v nej aj pri mínus 10. Je z Cropp Townu a je trochu športovejšia, ale nevyzerá zle ani k čižmám na opätku. Má veľkú, voľnú kapucu. Farba mi vyhovuje, taká neutrálna.
Túto bundu už mám rok a nosím ju snáď najčastejšie. Je dlhá až po stehná, čiže sa nemusím býť o svoje zdravie a zároveň je celá taká prešpekulovaná, prezdobená. Je tmavomodrá-oceľová, ale sú v nej laté vlákna a posiata je zlatými cvokmi a zipsami. Jej mínus je to, že kapuca je z pravej kožušiny a nejde dať dole :[ keby nebola taká drahá, tak ju nenosím, ale stála čosi okolo stovky a je naozaj príjemná. Ospravedlňujem sa tomu zvieratku, čo za mňa položilo život... RIP darling.

KOMENTUJTE!
KOMENTUJTE!
KOMENTUJTE!
KOMENTUJTE!

Cestu mám, dokonca zlatom dláždenú, no smer som stratila a cieľ je tak ďaleko, že váham či mám ďalej ísť...

25. ledna 2011 v 23:22 | Cherry Stella |  DENNÍK
Zase je tu niekto neskutočne lenivý písať denníky a toho niekoho to potom bude mega veľmi srať.
Ale čo mám robiť? Donekonečna sa vychvaľovať o tom, ako mi prišla sestra /nie sme naozaj sestry, pre jebov.../ z Anglicka a žila som si ako skazená princezná? Mám písať o tých žúroch, túlačkách, spíjačkách etc etc? Ja len toľko, že mi bolo posledné dva týždne PREKRÁSNE. Bola som tak úprimne šťastná. Láska a nutnosť mať ju bola zrazu na 74489395tej koľaji a ja som pochopila, tentokrát tak krásne reálne a naplno, aké je priateľstvo číro skurvene dokonalostný jav. Všetok svoj čas som trávila a venovala Simi a Markusovi.

A táto sobotonedeľa? Úplne sa dá vyjadriť "Žúrkou" od Horkýže. ÁNO, milujem HS. "...včera som prišiel domov dnes...". A vlastne všetky tie posedeníčka vo Fun-ku, Kruháč-i a všetko. 

Môžem jebať školu. Mám otrasné známky (1,1,2,2,3,4,4,4,4,4,5) ale je mi to úplne v <> pretože viem, že v živote sú iné atribúty podstatné: rodina, priatelia, šťastie, zdravie. Pocity. Ja žijem pre pocity a tak to bude, odmietam sa zaťažovať tým, čo iní považujú za merit života. Odmietam si zakladať na niečom len preto, že to tak má byť. ŠKOLA. Už len to slovo mi pripadá vtipné. Srať celý ten špinavý gympel, žijem si svoj rozprávkový život presne tak, ako JA chcem. Ak niečo Čer-stel neznáša, sú to príkazy, nariadenia, zvyky a tabu a... uf. Už to nejdem rozhrabkávať.

Teraz prídu časy zlé. Zajtra ráno ONA odchádza a s NÍM asi budem pomenej. Bojím sa, že príde doba temna. Ale "NECH JE MOJ OSUD AKÝKOĽVEK, ŠŤASTNÁ MU BUDEM KRÁČAŤ V ÚSTRETY". Jedno obrovské múdro, čo mi dala

Síce ma okolo 900 strán, ale perfektný psychologický rozbor skratového chovania či chovania pod tlakom, obohatený o perfektne negýčovo spracované sci-fi. LOVE!

Inak čo mám nové? Konečne som rozbalila vianočnú fimo hmotu a napiekla slimáky.


Mám nový fialový vintage kabát na veľké gombíky. Pôvodne bol dlhý, ale maminka ho dala skrátiť. Isto vám ho sem capnem. 

A mám ucho rozťahané na 11mm myslím.

Tiež som fotila Markusa.
Perfektnosť!

Myslím, že to je všetko. Pokúsim sa vás zásobovať mojím životom a mojimi myšlienkami častejšie. Bože, len nech tento týždeň nejak prežijem. Prosím!

Ľúbi vás vaša Pornstárová.

Zo života. [PARTYHARD]

19. ledna 2011 v 14:14 | Cherry Stella |  DENNÍK
čisto FOTOČLÁNOK z víkendu.

...pretože milujeme afektovaný začiatok Kešinej "WE R WHO WE R"
... pretože sme hrdí na naše hriešne manželstvo...
...pretože sme všetci také divoké nátury...!
...pretože Danuška je tu prekrásna a celá tá fotka neuvretieľne podarená :]...
...pretože sa tu z nejakej príčiny tvárime rovnako :D aa pretože black&white. pretože sme KURVA  a PIČA /tak nás volajú haters/
...pretože Ninka je moja malá láska a rady sa objímame... 
...pretože táto fotka je DOKONALÁ...!
...a to sú ONI!...
...pretože tri sexice a v kúte čupí chudobná príbuzná - ja :D...
...pretože milujeme tanec...
...tanec na všetky spôsoby...
...pretože som ATTENTION WHORE... :D
...pretože si bola moja úplne prvá kamarátka a ja ťa neskutočne ľúbim. pretože sme sa k sebe vrátili a ja som neskutočne vďačná...
...pretože môj bývalý je strašne pekný a dobre spolu vychádzame :-*... pretože tu vyzerá ako Ashton Kutcher... <3
...pretože to najlepšie nakoniec...
...pretože si môj BRAT, MANŽEL, NAJLEPŠÍ KAMARÁT, AJ KAMARÁTKA, MÓDNY GURU, PSYCHOLÓG...

MILÁ XEINA. TAKTO SA ROBIA FOTOČLÁNKY! nie tie tvoje srákoty o zrkadlo...


...a najnovšie potešenia pokračujú!

13. ledna 2011 v 23:15 | Cherry Stella |  My stuff
Dúfam, že sa vám minulý diel páčil, lásky moje. Preto vám posúvam ďalšiu várku z môjho šatníka.

Asi ste si všimli, že vintage a oldschool vzory a strihy ma teraz akosi pohltili. Čipka! <3 to je moja veľká momentálna vášeň. Či už zvádzajúca čierna, alebo takto chutnučko spracovaná do bábikovského staroružového trička. Musím priznať, že je na ňom doslova "záclona", ale pre mňa je to neodolateľné. Nenachádzam nič mínusové, u mňa má táto tričkomikina iba +
Kúpiš v Koton

Sukne áčkového / ceruzového strihu do pása sa nepáčia každému a nie každému sedia. Ale taktiež je to moja veľká láska. Babičkovské, to áno, ale krásne. Mínus: nie každému sadne. Viac vynikne na vyšších. Kúpené v: Zaira.
A nedám si pokoja a nedám! Toto tričko vo mne vyvoláva taký hippies pocit. Veľmi-veľmi príjemne sa nosí + opäť ozdobené "obrúskom". Plus: rozhodne zaujme na prvý pohľad a má takzvaný ideálny výstrih ;]
Mínus: zatiaľ som žiadne neobjavila.

J, trčí mi tam podprsenka, mrzí ma to! :D Tričko zoženieš v Stradivarius.
Kožušinky. Mňam. ALE IBA UMELÉ! Nech nepretečie ani kvapka zvieracej krvi a už vôbec nie pre módu. V súčasnosti aj umelé materiály vyzerajú reálne a sú príjemné. Táto vestička nielen zahreje, ale oživí hocičo neutrálne a nenápadné. Previazaná je hnedým koženým remienkom, čiže sa dá hocikedy poriadne zaviazať alebo prezmenu uvoľniť. Mínus: v zime sa nedá nosiť samotná, treba na ňu ešte hodiť aspoň kabát - a keďže je huňatá, nie veľa kabátov sa dá na ňu nasúkať. Škoda. Ale mám jeden voľnejší čierny kabát trenčkotového strihu, ktorý si navrch ešte prehodím. Dá sa to.
Áno, je to dosť objemná ´chlpaňa´ :D Kúpená v Koton.

4. časť "Dievča z inej dimenzie"

12. ledna 2011 v 10:03 | Cherry Stella |  PÍŠEM
4.       Vtedy

"Vypadni odtiaľ!" inštinktívne hučím na Robina. Zase mi zabral notebook a drzo sa prehrabáva fotkami a súbormi. "Neznášam keď sa mi niekto hrabe vo veciach."
"A čo tam máš takého úžasného?" prehodil unavene, bez toho aby sa otočil, ale nakoniec zložku zavrel.
"Potrebuješ niečo?"
spýtam sa ho. Vo vnútri pení, ale snažím sa byť navonok pokojná.
"Iba som sa nudil."
"Tak už si sa myslím pobavil dosť, ahoj." Mávnem rukou smerom k dverám. Ďalej tam tak tupo sedí. "No dovidenia!" už som skutočne nasratá.

Najnovšie potešenia

10. ledna 2011 v 21:10 | Cherry Stella |  My stuff
Rozhodla som sa vás trochu inšpirovať mojimi najnovšími handričkami. Sú to viac-menej veci ktoré mi "naježil Ježiš", ale aj povianočné či predvianočné. Vybrala som si tie, ktoré mám najradšej. Enjoy!
Momentálne sú nohavice voľného strihu, ktorý sa postupne zužuje, dosť obľúbené. Síce nenakupujem v New Yorkeri /neuznávam takéto shopy/, týmto som neodolala. Hore sú široké, dole sú úplne skinny , naviac sú z príjemnej voľnej látky a hore sú do gumy, tam ich zdobí saténová mašľa. Milujem mašličky! Nevýhoda: v mínusových teplotách je nutné pod ne obliecť pančuchy, inak by som asi zmrzla. Brrr. Jasná výhoda: kto si ťa nevšimne v týchto bodkovaných nohaviciach, je asi slepý. Strašne pútajú pozornosť. Úplne kričia "LOOK AT ME, LOOK AT ME!".

Milujem flanelky! Táto mi prišla úplne "kurtcobainovská", musela som si ju ihneď zaobstarať. Pôsobí trochu vintage dojmom, však? Je voľná a trochu dlhšia, ale k legínam dosť krátka. Rada pod ňu nosím jednoduché tielka alebo tenučké tričká. Zakúpená v Koton-e. Mínus: žiadne nemá, je božská :D
Tento naoko vintage svetríček s Kitty žne veľkú slávu ;]. Som zbláznená do Hello Kitty, do dlhých svetrov a do fialovej farby. Čiže ideálny pre mňa. Zakúpený v detskom H&M. Je krásny k silónkam a k legínam. Mínus: nie je zrovna najteplejší, preto pod ním ešte nosím nejaké tenšie triko, čo je dosť otravné :/

Kvetované vzory, jedna veľká závislosť! Takéto a mnohé iné skvosty nájdeš v Lindexe. Tieto legíny sú pomerne hrubé, takže som v nich vydržala aj v mínusovej teplote (osobne radšej nosím sukne, šaty a dlhé tričká než nohavice). Dole sú nariasané. Nevýhoda: nechápaví ľudia budú nechápavo pozerať, ale s prepáčením, srať na nich. Spolužiačka mi povedala, že z rovnakého materiálu má jej babka zásteru. Odvrkla som jej, že keď tomu nerozumie, nech mlčí. A mlčala :]

3. časť "Dievča z inej dimenzie"

7. ledna 2011 v 23:03 | Cherry Stella |  PÍŠEM
V poslednej ankete k prvému dielu ste úplne zmasakrovali možnosť "áno", preto si zakričme "NIEEE" a pokračujeme v pochmúrnej nálade. Je to vaša voľba, váš príbeh odomňa. Ľúbi vás vaša CSP.

3. Teraz

Auto bolo studené, aprílové rána ešte stále mali viac spoločné so zimou ako s jarou. Zbytočnosti ako vodičák som neriešila. K čomu by mi bol. Hlavné, že z praktickej časti to zvládam. Chytila som sa volantu. Bože, také potešenie! Taký súkromný orgazmus, ako som nazývala pocity, ktoré som považovala za priveľmi osobné a ťažké na pochopenie pre iných, aspoň teda pre väčšinu. Nevedela by som druhému vysvetliť, čo na tom vidím. Čo z toho mám. Ale mala som. Bol to pocit, že niečo riadim a že iba na mne záleží, kam pôjdem, ako dlho, ako rýchlo a ktorým smerom. Tisíce a tisíce faktorov a všetko v mojich rukách.

2. časť "Dievča z inej dimenzie"

6. ledna 2011 v 20:00 | Cherry Stella |  PÍŠEM
2.       Vtedy

"Dita, Dita!" ozvalo sa z druhej strany cesty. Bolo už dosť neskoro, ale bol júl a také to typické letné šero, keď neviete identifikovať aký je čas a vyzerá to tak, že tma ani vôbec nepríde. Najprv som sa chcela zvrtnúť, ale systém v mojej hlave identifikoval tento špecifický hlas. Radšej som ignorantsky pokračovala v ceste. Ale Lara mala práve taký hlas, ktorý by otočil aj celý svet a možno by ním dokázala aj ovládať ľudí. Čo tá špina asi chce, preletelo mi hlavou. Patrila k tým ľuďom, ktorých som jednoducho nemala rada bez vážneho, alebo bez vôbec nejakého dôvodu. Nikdy som nemala potrebu ju spoznať, ale vzhľadom na to, že ostatní tú POTREBU mali, Lara sa poslednou dobou často pohybovala v mojom okolí a niekoľkí moji priatelia si ju obľúbili. Občas len tak, zo dňa na deň. Aj to mi na nej zrejme vadilo. Pre mňa Lara nemala nič zaujímavé, čo by ma k nej ťahalo. Nezdalo sa mi oprávnené to, aká je chcená a preto som si nežne dovolila opovrhovať ňou. Taká úplne jednoduchá a pritom niektorí na nej videli niečo zvláštne. Ja nie a bola som s tým spokojná. Mala vlastnosti, ktoré sa všeobecne považovali za skvelé, bola vytrvalá, láskavá, plná energie a usmiata, pritom však bola stále rozvážna a nepatrila do kategórie tupučkých. To som dokázala úprimne uznať, ale nikdy by som to nevyslovila nahlas. Jednoducho som si to len uvedomovala. Poslednou dobou začala Lara prejavovať záujem o to spoznať ma - keďže som tiež ten typ, ktorý každý pozná a ktorý pozná každého. Potešila som sa. Jasné, že som nechcela tú obyčajnú obyčajku spoznať. Mrcha vo mne hneď vytvorila skvelé plány na ignoráciu tohto každémudoritilezúceho tvorčeka. Nevedela som si predstaviť nič krajšie, než jej sklamanie. Mňa si nezmotáš, drahá. "Dituška!" ozvalo sa o čosi bližšie. Lara na vysokých opätkoch /už dávnejšie sme skonštatovali, že je na vysokých opätkoch komická/ sa rozbehla a ako zmyslov zbavená sa rútila cez cestu. Skoro ju zramovalo gigantické BMW, ale očividne ju to ku mne ťahalo ako pažravé decko k McDonaldu a nedbala. Zastala som teda, lebo už bolo zbytočné simulovať že jej melodický hlások nepočujem a otočila sa. "Ahoj." Teraz už aj herečka vo mne bola prebudená, pretože moje ahoj znelo nádherne prekvapene. Úplne by sa to dalo prirovnať k situácii, keď rozbaľujete darček a namiesto odporných ručne pletených ponožiek, ktoré ste tam čakali, vytiahnete niečo krásne, napríklad parfém alebo aspoň čosi vytúžené. Myšlienka na pletené ponožky ma nakopla a dodala mi ďalšiu chuť na herectvo. Ponožky sú fajn. Teda tie pletené sú fajn iba na pobavenie.

1. časť "Dievča z inej dimenzie" úvod

5. ledna 2011 v 13:00 | Cherry Stella |  PÍŠEM
Ach, áno, som sa nakopla a začala písať ten "interaktívny" príbeh. Hlavná postava sa volá Edita - Dita. Budem rada ak si aspoň kúsok prečítate a okomentujete. V CELOM ČLÁNKU pokračuje...

1. Teraz

Bola som vzudchoprázdna. Presne to vystihovalo celú tú zmes absurdných pocitov vo mne. Pocitov bolo veľa, ale boli to ťaživé sračky ktoré po sčítaní dávali iba prázdnotu. Nepoznala som nič horšie ako toto neznesiteľné vákuum vo mne. Opierala som sa o stôl, ako bez fyzického vnímania - lebo ruky som mala nepríjemne zatlačené do hrany stola a o ne zapreté telo - a hľadela na ten násilne farebný chaos okolo seba. Farby. Všade okolo. Ale mne v živote chýbali, zmenila som sa na fotku z ktorej niekto ubral všetku sýtosť. Nebavilo ma to, ale bola tu ešte druhá zložka môjho posledného, doterajšieho bytia: neschopnosť. Potom zúfalstvo. Ešte bezradnosť a ešte... Kurva, pomyslela som si. Zrazu mi prišlo úplne malicherné a zbytočné vyrátavať tu všetok ten sajrajt, ktorý tvoril zmes. Zmes život. Nadýchla som sa, ale ešte aj to bolo akoby zbytočné. Každý kúsok mojej izby - všetko je tu zašifrované, všetko na čo myslieť nechcem. Všade vidím kúsok svojho starého ja, vidím ľudí a stopy po nich.