Srpen 2011

Some of them want to use you, some of them wanna get used by you. Some of them want to abuse you, some of them want to be abused.

30. srpna 2011 v 13:37 | Cherry Stella |  FOTKY
bez popisov, bez slov. stačí pustiť hudbu.











vopred ďakujem za komentáre! chcem ich veľa. zaslúžim si ich. že?


Dievča, Ruža a esencia

28. srpna 2011 v 23:05 | Cherry Stella |  PÍŠEM
Ráno, pri odchode z bytu ho stretla. Sused. Hlúpo sa usmiala, ale on jej úsmev ani nepostrehol. Bez záujmu okolo nej prešiel. Mala pripravených tisíc viet, ktorými mohla predĺžiť okamih zízania naňho. Odišiel. Zrejme si ju vôbec nevšimol.

****************************************************************

Našla ju. Takou veľkou náhodou, potešujúcou ako keď na kocke hodíš 6ku. Našla ju tam, presne tak ako sa jej snívalo - nahú, sediac na moste, fajčiac vodnú fajku. Ten sen bol taký zrejmý a častý, že ju počas ranného behu scéna nezaskočila. Nechodila behávať snáď len kvôli utkvelej predstave, že ten sen je veštba? Tak dlho verila, túžila - a aha, tu sedí! Pokojná ba až flegmatická, rozprávkovo dlhé vlasy farby ohňa ovinuté po alabastrovom tele ako šatka. Z vlasov išlo teplo, neuveriteľné teplo.
Volala ju Ruža, práve pre tie vlasy. Volala tak zvláštne dievča zo snov.

Usadila sa vedľa nej. Z vodnej fajky vychádzala neuveriteľne opojná ovocná vôňa. Ruža s mačacím úsmevom poťahovala z fajky, vyfukovala krúžky dymu a sledovala vychádzajúce slnko vo farbe čerstvého žĺtka. Jasný oranžový svit jej zafarbil tvár, biele líca nasiakli všetku sýtosť, až sa zdalo že aj samotné slnko zbledlo... Z Ruže sršala energia a pritom bola stelesnením spokojného uvoľnenia. Presný opak dievčaťa.

"Kto si?" opýtala sa červenovlasej stvory bez pozdravu. Ruža sa usmiala ešte mačacejšie, pomaličky privrela a otvorila oči, jej dlhé červené riasy jemné ako perie sa vláčne mihli a pery sa s tým najväčším pátosom pohli: "Ty vieš." Ruža nevoňala ako ruže, ale ako pivónie. Omamné, divé, nespútané a podmanivé pivónie. Aj jej hlas bol ako pivónie. Hlboký, no nie príliš, zvučný, lákavý. Pomaly otočila hlavou, nastavila tvár svojej spolusediacej a usmiala sa od ucha k uchu. Mala malé, ostré zúbky, špicaté a striebristé.
"Stále ťa všade vidím, ale neviem!"
"Mám mnoho tvárí, dokonca toľko, koľko sama budem chcieť. Vidíš ma kedy chcem a kde chcem. Ak budem chcieť, môžeš sa zo mňa zblázniť." naklonila hlavu nabok a špičkou jazyka prechádzala po svojich zúbkoch. Ako šťučka, napadlo dievčaťu vedľa nej. Cítila sa pri Ruži taká šedá, matná, akoby sa jej duša aj telesná schránka scvrkli do malej, priesvitnej guličky, nepohyblivej a nepodstatnej. Taká energia žiarila z Ruže, z každého jej vlásku, zúbku, dokonca aj tie riasy vibrovali niečím lákavým, zaujímavým a zároveň vo svojej najhlbšej pointe desivým. Červené riasy! Minimálne 7 centimetrov dlhé červené riasy! Dievča sa chvíľami šialene desilo toho čo vidí. Ale aj tak, čo urobiť? Takmer každú noc, či vlastne takmer kedykoľvek kedy zavrie oči, stretá ju. Premáha sa, musí vedieť viac. Vezme Ružu za ruku, ťahá ju domov hoci je nasiaknutá strachom ako špongia hnusnou kriedovou vodou ale ťahá. Ruža je horúca /a keď si neskôr dievča uvedomí, celá jej dlaň ktorej sa Ruža dotkla svojou dlaňou, vonia ako škrtnutá zápalka/ ale hebká. Nemá na rukách ani chĺpok, nemá ich vlastne nikde. Je hladká ako had. Dievča závistlivo pohladí chrbát Ružinej ruky, vzápätí si uvedomí svoju prehnanú odvahu a reflexom stiahne ruku späť. Ruža sa vyškiera, oči jej horia. Oči krásne čierne, ako lávové kamene.
Dievča si Ružu uctilo ako najlepšie vedelo. Staralo sa o ňu - hoci nedá sa nazvať starostlivosťou to, čo poskytujete bytosti plne samostatnej. Ruža bola bordelárka, neustále hladná a maškrtná. Bola teoreticky nezadržateľná, stále v pohybe. Fascinovalo ju oblečenie, bez starostí nosila tie najvyššie opätky, celé noci ťahala dievča po nočných uliciach. Zbožňovala smiech a hudbu, zbožňovala vlastne všetko, čo jej prišlo do cesty, všetko čo jej poskytovalo zábavu. Dievča jej tak veľmi, veľmi závidelo. Občas malo až strach z toho, čo ju všetko Ruža nútila robiť, k čomu je presviedčala. Ruža ju naučila nosiť šaty namiesto nohavíc a svetrov, vysvetlila jej že samota človeku škodí a spolu minuli takmer všetky úspory na starú bledozelenú Vespu, len aby sa mohli celé dni premávať s vetrom v kvetinových vlasoch... okrem iného však kradli, užívali si sex v enormných dávkach a všetkými spôsobmi s tuctami mužov i žien, skúšali drogy, ničili čo sa dalo len tak, pre zábavu... Ruža bola stelesnením bláznivej mysle, či až zla? "Si ako diabol! Alebo diablova žena!" vravela Ruži, tá sa len záhadne usmiala. "Prečo práve žena?" "Neviem. Tak dcéra." Ruža sa však nesmiala, stíchla a zatrepotala červenými mihalničiskami. No dievča predsalen opustilo svoje štyri steny, police plné zaprášených kníh a neustále sa opakujúce televízne programy. S Ružou poznávala svet akoby nanovo, akoby jej Ruža dala nové oči /a zrejme i uši, ústa, nos a srdce, lebo celý svet zrazu zmenil farbu, zvuk i vône/. Postupne ju už nové a nové nápady neprekvapovali, strach ju opustil, jej a Ružino myslenie sa stalo jedným. Celý byt smrdel sírou a dni ubiehali a ubiehali. Jedného dňa sa dievča zdôverilo Ruži, ako neuveriteľne miluje jej vôňu pivónií. V tú noc Ruža zafarbila dievčaťu vlasy. Z myšacej šede doslova vyrástli pivónie. Od toho večera malo dievča sýtopivonkové, hodvábne vlasy, skutočnú korunu krásy.
Jedného dňa sa dievča zobudilo po dlhej noci. Bolo poludnie. Hľadela na slnko pretláčajúce sa cez žalúzie a uvedomovalo si, ako veľmi Ruži vďačí. Ako lepšie sa vďaka nej cíti. Že už nemá strach ani predsudky, že prestáva myslieť negatívne a toľko ďalších vecí, až ju myšlienka vďaky vytrhla z postele a mala chuť Ružu objať. Našla ju vo vani. Telo v horúcej vode zaplavilo celú kúpeľnu ako aromatická lampa. Vytiahla Ružu z vane, pritisla si svoje suché polonahé telo k Ružinmu mokrému nahému telu a so všetkou láskou v sebe ju objala. Kričala všetky tie slová vďaky a radosti. Keď stíchla, Ruža povedala: "Teraz už vieš, aké je moje meno. Lebo... tvoje meno je moje a moje meno je tvoje." Zrazu jej telo bolo ešte horúcejšie a vláčnejšie. Celá kúpeľňa sa začala mihotať, triasť, všetko hučalo a Ruža bledla, bledla a dievča sa nevedelo pohnúť ani nič spraviť a všetko vibrovalo a steny horeli a - dievčaťu ostal v rukách jemnučký popol. Po Ruži ani stopy. Skrine, predtým plné jej dychberúcich šiat boli plné rovnakého, nie tak jemného popolu. Nič. Nikde. Ruža zmizla. Síra bola neprekonateľnejšia než kedy predtým. Dievča ju vetralo z bytu celé dni a predsa čas od času cítilo tú esenciu, ten parfém zarytý do každej pukliny v omietke.
Dlhý týždeň sedela bez pohybu doma, tak, ako kedysi. Cnelo sa jej za Ružou. Premýšľala dlho, až prišla k názoru, že je čas byť priateľkou sama sebe. Pre istotu si šla ráno zabehať, tade - po moste. Nič. Ani dýmka. Ani stopa. Cestou späť našla pred dverami bytovky mača. Tehlovej farby, kašmírovo hebké. Vzala mača na ruky. Pred dverami stretla suseda.
"Ja len...necítite tu pivónie?" rozčarovane na ňu pozrel len čo prešla chodbou.
"Niekedy človek potrebuje len esenciu a môže sa stať kvetom." poznamenala a pozrela naňho kútikom oka. Odomykajúc dvere, pohladila tehlové mačiatko. "Poď, Ruža, dnes nás čaká dlhá noc."

I GOTTA ROCK IF YOU MOTHERFUCKIN LIKE IT OR NOT, YO IS YOU READY FOR THIS HO$TYLE TAKE OVER? BOW TO THE FOKKEN MASTER!

27. srpna 2011 v 0:01 | Cherry Stella |  DENNÍK
tak vám sa nepáčia moje črty? tak ale mne áno. a aha, nemusím byť ani namachlená a mať upravené vlasy na to, aby som so sebou bola vrcholne spokojná... nepíšem to preto, aby som pôsobila ako egomasívna troska ktorá si popravuje komplexy virtuálnymi riadkami, ó nie, drahé moje mudrlantky premúdrelé, ja som skutočne so sebou spokojná :) je ťažké sa cez to preniesť?

...úprimne ľúbim svoju maličkosť a som jeden zo svojich obľúbených ľudí!

nie, nie som Holyvúdska kráska, oumajfakingad, aké prekvapenie - ale viete čo? ja som človek, ktorému v živote nič nechýba... ničím myslím veci nehmotná tak ako i hmotné - a viete čo? našla som sa.

už som to cítila dávnejšie, len som to nechcela vykrikovať do sveta predčasne (veď viete, nehovor hop kým neskočíš) a riskovať, že môj život napokon FAIL-ne. nefailol. našla som sa, svoje miesto v živote. viem komu verím, koho mám rada, kto verí mne a má rád mňa --- som chodiaci šťastlivec a klopem celou silou o drevo (až ma hánka bolí) aby som o to neprišla. som matka i dcéra, milujúca i milovaná, dobro aj zlo, deň aj noc - som všetkom a môžem byť všetkým čím chcem a to je pritom to jediné čo stačí = C H C I E Ť.
august si pomaly podáva ruku so septembrom, ale to nenaruší moje impérium radosti, rozkoše, lásky, potešenia a zábavy. to preto ma neničí žiadny hatred a žiadne zlé riadky, pretože krása reality prebije čokoľvek, aj keby to akokoľvek udieralo na moje slabé stránky, márne-márne-premárne.
posledné dni a vlastne celý tento august je niečo medzi snom, rozprávkou a flešom. prestavala som si izbu, žijem ako ropný magnát, pomaly zabúdam kde vlastne bývam, pretože moje nôžky túlavé sú stále niekde. pretancovala som týmto letom ako baletka v šperkovnici (ale poriadne opitá baletka) a som hrdá na svoje zážitky. najkrajšie leto! a to ešte neskončilo...


táto! je úžasná a spríjemňuje mi dni. teda nám. je milovaniahodné ležať s ním (mimochodom, včera mal môj muž 18!) pri vode a čítať túto nechutnú knihu o krámoch, požieraní chrást, hemeroidoch, hovnách a šťankách. prosto, božské dielo. dík, Charlotte... posielam ti bočku na ´šušuľu´

DIY plugs

21. srpna 2011 v 17:46 | Cherry Stella |  My stuff
možno to o mne ešte neviete, ale keď sa nudím aj nenudím, dosť ma baví DIY, čiže vyrábať si veci sama... najviac zo všetkého zbožňujem fimo hmotu, nevyrabám z nej ale šperky a podobné píčovinky /aj keď priznávam, je to ťažké a piplavé/ ale plugy a slimáky. dnes som sa vcelku B R U T Á L N E nudila, tak som pár kamarátom vyrobila na želanie + prvýkrát v živote som vyrobila GLITTER plugy <3



moje ouško, 13-14mm ale tento plug sa mi podaril 15mm

chápem že nie každému sa tunely páčia, ale ja ich absolútne milujem a rozťahovanie uší sa jednoducho stalo mojou vášňou... najprv som si sľúbila, že si nikdy nebudem robiť párové tunely, ale jednoducho sa mi ten jeden prestal páčiť a už mu robím na druhej strane brácha :)

vyrobiť plugy je vcelku jednoduché, chce to však trpezlivosť, jemnocit v rukách a jednoducho vás to MUSÍ baviť, vtedy to ide samo. ja ich robím jednoducho: z fima urobím guličku, z guličky
valec, vyšúľam ho do hladka, nožom odkrojím podľa potreby aby nebol pridlhý, z vonkajších strán
bruškom prsta trochu zatlačím dnu aby vznikla priehlbina a v strede ich mierne zúžim o 1mm, aby z ucha nevypadávali... na záver na prednú okrúhlu stranu buď nacápem trblietky, alebo hocičo čo ma napadne, alebo nechám hladké. potom na polhodinu do 130°C-vej trúby a potom ich šupnem na pár minút ešte do chladničky, aby pekne stuhli.

a čo vy a rozťahovanie uší? páči/nepáči?

KOMENTUJTE! KOMENTUJTE! KOMENTUJTEEE!


DISKUTUJME!

20. srpna 2011 v 10:53 | Cherry Stella |  DENNÍK
Momentálne sa tu rieši veľká kauza o komentároch, preto by som rada rozbehla v komentároch diskusiu s vašimi názormi. Čo si myslíte? Malo by byť dovolené písať do komentárov úplne všetko /keďže mám slobodu prejavu/ vrátane reklám, spamov a vulgarizmov, alebo len názory, alebo len chvála? Ako to vyhovuje vám?


Osobne som na svojom blogu okrem spamov (40krát ten istý komentár) nikdy nič nezmazala. Príde mi to úbohé, mazať komentáre ktoré nie sú plné lásky, nehy a komplimentov ;) moji návštevníci môžu smelo prejaviť svoj názor, nech už je akýkoľvek a žiadne PRAVIDLÁ ku komentovaniu tu teda neplánujem. Neboli, nie sú, nikdy nebudú. Mne sa práve ten neporiadok a rozmanitosť páči! Myslím, že triedením komentárov by som docielila tak akurát monotónnosť a nudu. Milujem hádky na blogu! Milujem rýpanie, podpichovanie a dojebávanie! A je úplne jedno, či je to z mojej strany alebo na mňa. Jednoducho, internet hatred a trollovanie hýbe netom aj blogom. A hoci som zásadne proti hate-ovaniu a anonymným komentárom bez ladu a skladu, som za to aby sa niečo DIALO. A o to Vanilka práve prišla.

TVOJ NÁZOR? nebojte sa smelo písať


Only got one life then i’ma live it up, I want the best shit i’m stacking shit, I’m fired up, fired up, fired up, fired up i’m fired up, fired up, fired up, fired up... FUCK THE RECESSION, I AM SPENDING!

18. srpna 2011 v 15:00 | Cherry Stella |  DENNÍK

a tak si žijem.

[smiešne, že?]
urobila som jedno skvelé a zároveň zákerné rozhodnutie, ktoré mi zabezpečilo krásnu, skvelú a bezchybnú, jednoducho nesmierne popiči existenciu a životnú situáciu. žijem, na vysokej nohe žijem. som zahojená, za vodou. hurá!


inak outfit vo farbách je tu, keď už tak pýtate moje odievanie:


robím zlé veci s dobrými ľuďmi.
tuhľa, výlet respektíve trip na Novú Dubnicu.




babka a prateta, výlet do tn :)



a tiež som šla s F. do kina


(ľúbime piňacoladu)


(radi sa napapáme)




aha na tie očiiii! a máme najlepšie rovnaké gate, len ja ich mám ťervené!
(radi sa poňuňáme)

peniaze sú super!

KOMENTUJTE, CHCEM CHCEM CHCEM KOMENTY!

a...ľúbim vás



Na prádzninách u deda, vietor v obilí, vždy sme lietali po celom chotári, na laze Oremovom stál a vravieval: prišiel čas zbierať úrodu, o týždeň je tu mráz!

16. srpna 2011 v 22:32 | Cherry Stella |  DENNÍK
KEĎ SA NA CHVIÍĽU ZASTAVÍM, TAK:


...zmeny sú zmeny, ale momentálne mi toto zľahka stereotypné obdobie vyhovuje, som lenivá, letargická - ale čo je najviac podstatné je, že veľmi šťastná...


naozaj je internetový hatred tak silný a zábavný? nemám ten pocit, hoci mnohí z vás píšu ako ma neznášajú až mám pocit, že im moja existencia - ktorá sa ich nijak nedotýka a majú s ňou dočinenia len ako ma sami vyhľadávajú - im prekáža. trollujte ďalej! smelo! ja som vám nedala dôvod ma nenávidieť.


...neviem, čo sa so mnou deje, ale začínam si všímať maličkosti a radovať sa z nich viac než predtým, čiže to už občas zachádza do extrémov...


...začínam brať štýl a oblečenie ako také z úplne iných strán a hľadám vo všetkom akési čaro osobnosti. svojej, samozrejme. mám plán - tričko HELLO, YOU SUCK a I´M THE BEST, FUCK THE REST a veľmi mi už dávnejšie počarovalo IF U THINK I´M A BITCH, YOU SHOULD MEET MY MOTHER. a čo takto ANOTHER PUSSY YOU CAN´T FUCK? jasné odkazy!...


TETOVANIA. moje myšlienky k nim smerujú často v týchto dňoch, sama seba už jebem tým, ako neustále špekulujem. každopádne, v najbližších dňoch/krátkej dobe ich počet na mne vzrastie.

...sú tu už dávno.


...niekomu dávajú slobodu,


niekomu len jednoduchú úprimnú radosť z vlastného zovňajšku.



a spájajú.


...i keď, koniec koncov...


...mojou najkrajšou a najvýstižnejšou ozdobou je smiech!

a čo vy? čo vám teraz najviac brázdi mozgami?


G R A P E festival.

14. srpna 2011 v 20:58 | Cherry Stella |  DENNÍK
Grejp, alebo aj gřejp či gžejp, ako som si ho ľudovo nazvala... mladší brat Pohody, ale o nič horší, prekonal /kurva veľmi/ prekonal moje očakávania!
Nielen, že bol parádičkový po hudobnej stránke, ja som sa tam vyšantila do sýtosti, hoci som sa najprv bála že tam budeme so Zuskou stratené/odjebané. Ale nie. Sami dve sme sa vybrali na vlak, prežili hodinovú cestu vlakom (už vám niekedy niekto ponúkol hrozno, čo smrdelo aj chutilo ako CESNAK?) a spokojnučké vyskackali von v Píščanoch. Ono Píščany, neviem či poznáte, je mesto celkom oukej, len mierne mrrrrtve a zaseknuté v 1987. Ale nevadí, majú tam BILLU! Billu, v ktorej sme rozjebali 30eur na dvojdňovú stravu. So šiestimi lahváčmi, stanom, karimatkami, vakmi a spacákom sa šlo ťažko. PRETO sme ujebali nákupný košík, pretože areál bol od Billy sakra ďaleko.


Zuska, Zusku vám musím asi predstaviť. Aká Zu je? Zú... vždy, keď ju mám niekomu opísať, väčšinou poviem: predstav si mňa, o rok mladšiu ale ešte 5krát horšiu než som a s čiernymi vlasmi. Olalalá, Zuzanka. Je to moja upratovačka číslo dva, pretože bez hanby nosí bandanu! Ták.


a tu je Čerislava Grejpová, v širáčku a s poriadnou burinou v hlavičke, veru-veru. Košík bol parádny. Pred letiskom sme ho však museli odparkovať (po skončení Grejpu sme zistili, že nám ho niekto vzal!!!)


samé sme si postavili stan, hejhou, sme proste ženy drsné, svojské, nezastaviteľné, bez zábran, servítku si pred hubu nenadávame a našich českých susedov strašne udivovalo, že sa oslovujeme rôznymi variáciami slov od kravy, cez jeblanu až po piču... nechápu že mi to chápeme inak, so sarkazmom & láskou. Po postavení stanu sme sa šli prejsť, obzrieť čo kde je.



Vo vzduchu sa vznášal indie zvuk Pudingu pani Elvisovej, nám sa podarilo vychytať Balkánsky sen v podaní Hafnera a potom sme sa vyvalili na kopu sena a robili to, čo nám ide teoreticky najlepšie: hodnotiť ľudí, od hlavy po päty rozobrať oblečenie, pochváliť čo je pekné a zasmiať sa na zvoncových rifloch so striebornými nášivkami alebo glitter tribalom nad riťou... po Grejpe sa pohybovalo veľa krásnych ľudí, štýlových, alternatívnych aj prirodzene zaujímavých a pekných... ležali sme na sene, počúvali a fotili sa.




za zvukov Hurts a Interpol sme popíjali so susedmi čechmi vodku. Už ste niekedy videli takéto poldecáky? Úplne super nápad :) !



>> tu niekde sa mi vybil foťák, čiže zo soboty nemám fotky.
Vódka nás riadne vypiekla a tak sme o jednej zaliezli do stanu, že si zdriemneme a o 2 pôjdeme pekne dramiť na B-complex. Zuska ukradla čechom spacák, lebo sme sa nemali čím zakryť. No a... zobudili sme sa až o 7 ráno. FAIL!

Sobotu sme si užívali rovnako ako piatok, s tým rozdielom že večer a noc sme žili naplno. Papali sme slaninku a kyslé uhorky, tuniaka, nutelu či bambino aa Bánoveckú nátierku, dali sme si džona, sedeli na sene a hodnotili a kecali. Poobedie - užila som si Billy Barman, Paru, Wombats, N.O.H.A. ale moja najväčšia radosť, orgazmus, potešenie, pri ktorom som plakala dojatím bola moja ctená Marina <3 and the Diamonds.

A takto to vyzeralo dnes o 8.00, pobalené, všade kopa bordelu.

GRAPE bol proste nezabudnuteľný, na to ranné dance-ovanie na všetky žánre, na naše rozhovory...och!

KOMENTY? bol tma niekto? videl ma?


Hairspirations

10. srpna 2011 v 16:15 | Cherry Stella |  My stuff

asi všetci viete že milujem farebné vlasy, tak trošku mojej inšpirácie. ktoré by ste chceli?

ja jedine tie svoje ,pretože ich milujem. ale po zhliadnutí sa zamilovanučká do sýtej modrej a levanduľovej farby, čiže už som obe farby objednala. inak tieto slečny sú riadne jebačky.




takéto modré konce chcem mať



toto je moja srdcovka & favoritka




Just the ohter day me go London, saaaw dat, kids upon the street paparazzi - all that, hey hey, what can I say? day day day da-day day day

9. srpna 2011 v 14:54 | Cherry Stella |  DENNÍK

tak nejaký rýchly fresh post plný random vecííí.



takto veselá som, keď pracujem (práve teraz) a vôbec mi nevadí že vyzerám na 10, chachá :) pracujem, lebo chcem ísť na grape... HEJ, IDE NIEKTO NA GRAPE? :) ja sa strašne teším na Marinu.


vraj mám dávať outfity, tak oukej, toto som mala na sebe včera /tiež at work/ aa vlastne to sú sľubované veci z H&M (kardigan a sukňa) a ešte som mala tzv. ´bezdomovecké topánky´ a kvetiny vo vlasoch, čiže všetci po mne dosť pozerali ale nevadilo mi to :)



aha sledujte akú mám krásnu kamarátku, krajšia než nejaká Fox ;)


ja a ňu sme boli včera spolu už dva mesáce, yeah, musela som to zvečniť :) aké tam má krásne očiská... najlepšie najviac oči!

komentujte, vaša Cé. hej a kto ide na Grape píšte píšte :)